Navigácia

Výber jazyka

  • sk
  • en
  • hu

Aktuálne počasie

dnes, pondelok 24. 4. 2017
9 °C -1 °C
utorok 25. 4. 16/4 °C
streda 26. 4. 19/12 °C
štvrtok 27. 4. 19/12 °C

Fotogaléria

Náhodný výber z galérie

Náhodný výber z galérie

Vianočný volejbalový turnaj 5

Úradné hodiny

Pondelok:

7:30 - 12:00  

13:00 - 15:00

Utorok:

7:30 - 12:00

13:00 - 15:00

Streda:

7:30 - 12:00

13:00 - 16:30

Štvrtok nestránkový deň
Piatok:

7:30 - 12:00

13:00 - 14:00

   
Obed: 12.00 - 12.30

 

Návštevnosť

Návštevnosť:

ON LINE: 9
DNES: 474
TÝŽDEŇ: 474
CELKOM: 173643

Obsah

Kultúrne pamiatky

 

Rímskokatolícky kostol sv. Štefana Prvomučeníka

Rímskokatolícky kostol sv. Štefana prvomučeníka

Významným sakrálnym objektom je ranogotický kostol sv. Štefana Prvomučeníka z roku z roku 1300. Kriviansky kostol so svätyňou kvádrového pôdorysu poukazuje na vznik začiatkom 14. storočia. Rebrá klinové, žliabkované (poukazujú na 13. storočie) dosahujú na malé klinové konzoly. Loď je s rovným stropom, zvonka s výklenkom a ľudovou sochou sv. Floriána z roku 1898. Veža so štrbinovými priezorníkmi, fragmentmi strieľní a dnešnú úpravu, vysokú stavanú strechu, dostala roku 1890. V roku 1813, po požiari a pred vojnovou rekviráciou, vo veži boli umiestnené tri zvony, jeden na úctu sv. Štefana - prvého mučeníka.

Kostol bol zasvätený sv. Štefanovi, prvému mučeníkovi, koncom 19. storočia zásluhou rodiny Dessewffyovcov - čanádského biskupa Alexandra Dessewffyho. Kostol dvakrát vyhorel a v roku 1790 úplne. Opravený bol roku 1890. Kostol bol dva razy evanjelickým. V súčasnosti je kostol rímskokatolícky. Na kostolnom dvore sa nachádzajú zväčša hroby zomrelých členov kedysi tu prebývajúcich šľachtických rodín, najmä Dessewffyovcov, Móslerovcov a iných. 

 

 

 

Kaštieľ

Kaštieľ - KrivanyV Krivanoch bolo 11 až 12 panských dvorov, 11 väčších dessewffyovských kaštieľov a 3 až 4 drevené zemianske kúrie pod manzardovými šindľovými strechami.

Jednou z kultúrnych pamiatok v obci Krivany je renesančný jednoposchodový kaštieľ z prvej polovice 17. storočia. Postaviť ho dali Dessewffyovci ako hradný, obranný kaštieľ s atikou a v nej so strieľňami. Koncom 18. storočia, po požiari, bol upravený v klasicistickom slohu. Neskôr kaštieľ patril Bornemiszovi. Ide o blokovú štvorcovú stavbu s dvoma okrúhlymi nárožnými vežami a zo strany dvora má vstupný rizalit. V interiéri na prízemí sú renesančné klenby so štukou, na poschodí klenby barokové. Anglický park pri kaštieli vytvorili v prvej polovici 19. storočia. Dnes už je však zničený dedinskou zástavbou. Vo dvore kaštieľa boli stajne, kočiarne, hospodárske budovy, dodnes existuje sýpka a kúria. V roku 1980 Pamiatkový ústav z Prešova kaštieľ reštauroval do pôvodného renesančného slohu. V súčasnosti areál pôsobí opusteným dojmom.

 

Kamenný vodný mlyn

Kamenný vodný mlyn - KrivanyV katastrálnom území obce Krivany sa nachádza pozoruhodná stavba – vodný mlyn zo 17. storočia. Vodný mlyn z Krivian bol v minulosti hnaný vodou privádzanou na vrch dreveného kolesa s lopatkami tzv. žľabom. Mlelo sa zrno medzi dvoma veľkými kameňmi, ktoré boli na to špeciálne upravené, neskôr sa mlelo na tzv. „valkach“. Mlyn bol vo funkčnom stave do roku 1952. Mlelo sa v ňom zrno na krupicu, šrot a múku. Vyrábala sa kukuričná krupica, krúpy a elektrina pre vlastnú potrebu, keď ešte v Krivanoch vôbec nebola. Na píle, ktorá bola celá drevená sa rezalo drevo na dosky, hranol a fošne. Z dôvodu znárodnenia v roku 1948 a neskoršieho vstupu do družstiev bol v roku 1952 mlyn spolu s pílou uzavretý a zapečatený.

V roku 1984 sa mu dostalo pozornosti zo strany štátu, kedy bol zapísaný do zoznamu technických pamiatok, no nie až natoľko, aby sa vyčlenili určité finančné prostriedky na jeho záchranu. V roku 1991 sa začali práce na záchrane kultúrneho bohatstva. Od roku 1996 vzniklo aj občianske združenie ZDRUŽENIE OCHRANÁROV HORNEJ TORYSY KAMENNÝ MLYN, ktorého hlavným cieľom je obnova starého vodného mlyna do pôvodného funkčného stavu s vodným náhonom a vodným kolesom.

 

Pamätný dom prozaičky Jolany Cirbusovej (1884 – 1940)

Dom nádeje - KrivanyJužne od kostola stojí budova kedysi kantorského bytu, na mieste ktorého stála prvá škola v obci. Kedy bola v obci zriadená prvá škola sa nedá presne zistiť. Známe je len toľko, že šľachtické rodiny vydržiavali si takzvanú „škôlku“, v ktorej svoje deti nechali vychovávať vychovávateľom kňazom. Roku 1811 stará drevená školská budova hrozila už zrútením, a preto vtedajší rímskokatolícky farár ju dal zbúrať a za podpory patronátu vystavil novú školskú budovu tiež z dreva, ktorá pozostávala z jednej učebne, obytnej miestnosti, kuchyne, a tiež komory. Škola bola rímskokatolícka. V tom roku 1811 sa spomína prvý učiteľ v obci, čo: „ludi magister et cantor“ (učiteľ hry a spevák) Anton Slavkay. Učiteľ v byte cirkevnej školy súčasne musel byť aj kantorom (“kantor – organistet”) a tak to bolo až do roku 1945. Už roku 1884 v škole učil a kantoroval Andrej Cirbus, otec Jolany spisovateľky. Tu sa Jolana Cirbusová narodila, vyrastala spolu so svojimi súrodencami a tiež tu začala písať svoje prvé literárne pokusy. Roku 1910 bola škola od základu postavená nová, už z tehál, v nej sa už neučilo, dostala názov kantoreň, lebo v nej bývali učitelia – kantori.

V súčasnosti budova plní funkciu Domu smútku.

 

Zaujímavé miesta obce

 

Centrum ľudovej kultúry

Centrum ľudovej kultúry - KrivanyCentrum ľudovej kultúry v Krivanoch bolo otvorené v roku 2009. V centre sú vystavené zbierkové predmety Jána Lazoríka, ktorý sa snažil na tomto priestore zhromaždiť čo najviac exponátov charakterizujúce ľudovú tradíciu malebného šarišského regiónu. V areáli centra sa sústreďuje niekoľko typických pamiatok ľudovej architektúry ako sú autentické drevené sýpky a zrekonštruovaná klasická drevenica, vnútri vybavená náležitým ľudovým nábytkom. Prístupný je tiež  remeselnícky dvor, kde sú vystavené remeselnícko-technické náradia súvisiace s rozličnými činnosťami, a v budove obecného úradu si možno pozrieť výstavu tradičných krojov. Neodmysliteľnou súčasťou je drevený amfiteáter s krytím javiskom, kde sa každoročne, v druhý augustový víkend, koná Hornotoryský folklórny festival. Kontinuálna propagácia ľudového umenia má nezastupiteľné miesto rovnako v podobe očarujúcich drevených plastík, ktoré sú výsledkom práce domáceho rezbára, osadené nielen v priestore Centra ľudovej kultúry, ale aj v priestranstve intravilánu obce. 

 

Bibliografický odkaz: 

JENDRUŠ, B., LAZORÍK J., LAZORÍK A.: Monografia 700-ročnej obce Krivany. Krivany : Obecný úrad Krivany, 2001. 60 s. ISBN 80-968609-1-7.