Navigácia

Výber jazyka

  • sk
  • en
  • hu

Aktuálne počasie

dnes, streda 23. 8. 2017
17 °C 9 °C
štvrtok 24. 8. 21/5 °C
piatok 25. 8. 25/10 °C
sobota 26. 8. 26/15 °C

Fotogaléria

Náhodný výber z galérie

Náhodný výber z galérie

Výtvarné práce Jána Lazoríka. Zo študentských čias sa nezachovali, rozobrali mu ich spolužiaci, keďže /ako raz spomínal/ jemu profesori známkovali z druhej strany.

Úradné hodiny

Pondelok:

7:30 - 12:00  

13:00 - 15:00

Utorok:

7:30 - 12:00

13:00 - 15:00

Streda:

7:30 - 12:00

13:00 - 16:30

Štvrtok nestránkový deň
Piatok:

7:30 - 12:00

13:00 - 14:00

   
Obed: 12.00 - 12.30

 

Návštevnosť

Návštevnosť:

ON LINE: 11
DNES: 446
TÝŽDEŇ: 1421
CELKOM: 233860

Obsah

Dedinská folklórna skupina Krivany

 

DFSk Krivany

 

Z histórie

 

V roku 1968 vznikla miestna dedinská folklórna skupiny Krivany – Torysa. Jej zakladateľom je Ján Lazorík.

Folklórna skupina bola zložená z obyvateľov Krivian a členmi boli aj obyvatelia zo susednej obce Torysa, ktorí zotrvali v skupine aj v desaťročnom sústavnom vystupovaní. Skupina začala svoju činnosť s nacvičovaním scénky Krivjanske veśeľe, čo bola úplná spontánnosť. Skupina so svadbou prvý raz vystúpila v decembri 1969 na chodbe v miestnej škole v Krivanoch. Prvý raz mimo Krivian sa skupina predstavila so svadbou v januári 1970 v priestoroch Čierneho orla v Prešove pri príležitosti 100-ročného výročia založenia Slovenského zväzu žien Živeny.        

Roku 1973 vystúpila na festivale v Levoči s hrou Kersceňe na paropka. V Levoči náhodou prítomný Martin Ťapák sa rozhodol z tejto scénky urobiť film, aj ho roku 1975 natočil, nazval ho Z chlapčeka vojak, za ktorý v Dubline na súťaži dostal druhú svetovú cenu.

V roku 1986 sa skupina predstavila až s dvomi hrami, hra Voľene čeľedneho pretstavenstvaF karčme. O rok neskôr to bola hra Herdi parobek.

Vo Východnej v roku 1972 a 1986 vyhral kriviansky tanečný pár celoslovenskú súťaž v párových tancoch a v roku 1992 súťaž v sólových tancoch.

Tance, ktoré tancovala a tancuje sú z dedín povodia hornej Torysy (od Sabinova po Brezovicu nad Torysou). Najoriginálnejšie však pochádzajú z obce Torysa a Krivany.  Boli to sólové mužské tance olafska, zbijana (terkač), baśistofska, stupana. Kriviansko-toryská skupina tancovala 29 miestnych tancov. Keď v roku 1992 dr. Stanislav Dúžek CSc.  z Hudobného ústavu SAV z Bratislavy ohlásil nahrávanie krivianskych tancov na magnetofónové kazety, Lazorík im ich pripravil  a so spevákmi nacvičili 92 tancov. Nakoniec pán Dúžek z Krivian nahral a vydal 18 tancov (kazety mali názov Slovenské ľudové sólo a párové tance). Niektoré tance mali špecifické názvy a niektoré sa tancovali a rozkazovali iba na začiatočné slová piesne. Na niektoré noty sa nespievalo, iba tancovalo.

Párové tance, ktoré tancovala tunajšia folklórna skupina:

Ej, treba bi, treba bi dobri korbač na babi (polka);

Hopsasa, pan kertis, jag oňi śe maju (mazurka);

Ulapila blichu na holej rici;

Kuri krik;

Suche draški poľivajce, ňej śe teľo ňekura!;

Vźal som sebe mladu ženu, gazdinečku herdu;

Ňedaľeko śľifka śľifki povedala matka dzifki;

A tam  dolu na doľine, hopcup čupajda;

Ket som rubal breźinu, indrumbombom, šajdrumbombom...;

Joj, mamo, cośka me volalo (Doľinska);

V Ľubotiňi na valaľe jahoda (Ľubotiňski čeňč);

Hore dvorom na koňičku za dražečku s frajirečku;

Ej, visoka jedľička široki veršek ma;

Kebi ňe ta čarna vrana, śedzeľi bi chlopci doma (šnelpolka);

Ej, ľubujže me, ľubuj, ked me maš ľubovac (rovna polka);

Moja žena sukeň ňema, aľe budze mac (ceperpolka);

Rospolka z Torysy;

Grosi-gros  (remeselnícky tanec z Lipian);

Uvidziš, uvidziš (krucena).

 

Zo sólových mužských tancov sú to:

Zbijana-terkač, bačovský tanec;

Baśistofska, bačovský tanec;

Krivačka, bačovský tanec;

Jakubjanska polka, bačovský (pokutový) tanec;

Ofči zdich, bačovský tanec;

Olafska (Kolo vodi, kolo vodi...);

Medzvecku, daj lapku!;

Stupana (Ľital ftaček popod dašek);

Verbunk (Ej, idze verbunk, idze hore Košicami).

Niektoré z týchto tancov v roku 1970 a 1980 nafilmovali pracovníci Umenovedného ústavu SAV z Bratislavy.

Dedinská folklórna skupina uprednostňovala rečové scénky, obrazy, či obrázky zo života tradičnej dediny, pretože hraný folklórny obraz obsahuje naraz takmer všetky dramaturgické zložky – ľudovú rekvizitu obyčajne so svojráznym prostredím, obradnú rýmovanú či prirovnaniami a prísloviami pretkanú reč, zvykoslovnú udalosť, nejakú zručnosť, výrobný pracovný úkon či kumšt, zo života zápletku, osud, šťavnatý žart, fígeľ, iróniu, výsmech a k tomu kroj, spev, hudba a tanec. Podľa Lazoríka sa každá životná situácia či udalosť zo starej dediny dá preniesť na javisko, lebo bola komentovaná, keď už ničím iným, tak aspoň vzácnym archaickým nárečím, tradovaným príslovím a životnou skúsenosťou predkov.

Krivianska folklórna skupina od začiatku svojho vzniku svoje programy nacvičovala v miestnom Bornemiszovom kaštieli. Pre prebiehajúcu renováciu kaštieľa v 80. rokoch   nacvičovali na amfiteátri, v bývalom kantorskom dome pod kostolom, v bytoch jednotlivých členov, v Toryse v sále kultúrneho domu, a v lete hocikde na rovnej ploche.

S členmi kriviansko-toryskej folklórnej skupiny bolo, okrem filmovania Akadémiou vied, natočených 7 filmov: Krivianske veselie (1972), Križovatky (1973), Na lúke (1974), Traja pamätníci (1977), Ofči zdich (1977), S chlapčeka vojak (1975), Ej, ovce moje, ovce (1976). Rozliční režiséri dotvárali svoje folklórne filmy, pásma, a to veľmi často s krivianskou skupinou.

Za 47 rokov činnosti folklórna skupina vystupovala okrem okolitých obcí na všetkých známych festivaloch vo Východnej, Detve, Strážnici, Svidníku, Rakovci, Michalovciach, Levoči, Červenom Kláštore, Spišskom Podhradí, Kamienke, Trebišove, Raslaviciach, Bratislave, Košiciach, Nitre a podobne. Skupina prispievala do svetovo jedinečnej tzv. hudobnoslovnej fresky Viliama Grusku Tichej krásy vo Východnej.

V súčasnosti má približne 20 členov zastúpených v 3 generáciách – od detí ZŠ až po dôchodcov. Každoročne sa zúčastní početných kultúrnych podujatí prevažne vo východoslovenskom regióne. V scénkach sprevádzaných tancom a spevom, ktorých výhradným autorom je Ján Lazorík, prezentujeme zvyky zo života našich predkov.

 

Vedúca skupiny: Irena Gernátová

Kontakt: 0908 082 731