Folklórna skupina Jána Lazoríka Krivany - Torysa, o.z.

Folklórna skupina Jána Lazoríka Krivany - Torysa, o.z.

Folklórna skupina Jána Lazoríka z Krivian vznikla v roku 1968 ako miestna dedinská folklórna skupina. Jej zakladateľom bol už nebohý Ján Lazorík, zanietený etnológ, pedagóg, folklorista, zberatľ, archivár, fotograf, spisovateľ, šíriteľ používania nárečí, botanik a šľachtiteľ odrôd. Za dlhé roky pôsobenia vystúpili na mnohých festivaloch a prehliadkach kde sa prezentovali nielen tancom a spevom ale aj scénkami, ktorých výhradným autorom je Ján Lazorík. Takto prezentovali zvyky zo života našich predkov a okrem filmovania Akadémiou vied, boli súčasťou natáčania 7 filmov. Skupinu zastupovali a doteraz zastupujú 3 generácie - od detí ZŠ až po dôchodcov.

Po programe 50. výročia založenia folklórnej skupiny v roku 2018 sa vedúcim stal Mgr. Anton Lazorík, DiS. art. ktorý rok na to spolu s členmi založil Občianske združenie:  Folklórna skupina Jána Lazoríka Krivany – Torysa, o.z. Skupina sa značne rozrástla, momentálne má okolo 40 členov a zapojili sa do rôznych nových projektov. Zo súťaží môžeme spomenúť v roku 2019 program Zem spieva - bez postupu, v roku 2023  Zlaté pásmo v krajskom kole súťažnej prehliadky Nositelia tradícií a i.

V roku 2022 sa podarilo úspešne realizovať výskumný projekt, ktorý podporil Fond na podporu umenia, s názvom Dvojgajdica Alexandra Gernáta – svetový unikát z Krivian. V rámci tohto projektu  bola vydaná publikácia zachytávajúca výrobu a hru na nástroji, ktorý ako prvý vyrobil Alexander Gernát z Krivian. Na to nadviazal aj projekt nahratia CD – Bula, je a budze...Gajdica, ktorého súčasťou bola aj FSk. Tohto projektu sa zúčastnili viaceré miestne skupiny, ako aj osobnosti dlhoročne pôsobiace vo folklóre. CD bolo uvedené do života na festivale O Gajdicu Andreja Mizeráka v Lúčke.

V auguste 2024 sa zúčastnili na medzinárodnej súťaži Międzynarodowy Festiwal Folkloru Ziem Górskich v Zakopanom,  odkiaľ si doniesli 3 ocenenia a to: broznozé pásmo v kategórii autentický folklór, ocenenie za pastiersky spev a Špeciálnu cenu za prevedenie tanca Ofči zdich. V roku 2024  boli aj súčasťou hlavného programu na FS Východná.

V roku 2023 sa podarilo obnoviť detskú zložku folklórnej skupiny a tak ako „Krivjanček“ naše deti opäť vystúpili na pódiá. Detská zložka sa rýchlo rozširuje a je už stálou súčasťou tejto viacgeneračnej skupiny.

V súčasnosti sú rozplánované viaceré nové projekty: v decembri 2024 bude FSk v spolupráci s Milanom Rendošom nahrávať vianočné zvyky do Klenotnice STVR, v súčasnosti sa ukončuje projekt, ktorého výsledkom bude e-publikácia o krivianskom kroji – projekt podporil FPU. V budúcom roku je plánovaný projekt - Hornotoryské folklórne dielne a mnohé vystúpenia FSk.

Kontakt:

Mgr. Anton Lazorík, DiS. art.

0908 079 435

lazorik.anton@gmail.com

https://www.facebook.com/profile.php?id=100039448074060

Archív nahrávok ku knihe Dvojgajdica Alexandra Gernáta (108.26 MB)

Vyznačené nahrávky pochádzajú zo súkromného archívu Viliama Kočiščáka - DUB-ART Prešov.

Z histórie

V roku 1968 vznikla miestna dedinská folklórna skupiny Krivany – Torysa. Jej zakladateľom je Ján Lazorík.

Folklórna skupina bola zložená z obyvateľov Krivian a členmi boli aj obyvatelia zo susednej obce Torysa, ktorí zotrvali v skupine aj v desaťročnom sústavnom vystupovaní. Skupina začala svoju činnosť s nacvičovaním scénky Krivjanske veśeľe, čo bola úplná spontánnosť. Skupina so svadbou prvý raz vystúpila v decembri 1969 na chodbe v miestnej škole v Krivanoch. Prvý raz mimo Krivian sa skupina predstavila so svadbou v januári 1970 v priestoroch Čierneho orla v Prešove pri príležitosti 100-ročného výročia založenia Slovenského zväzu žien Živeny.        

Roku 1973 vystúpila na festivale v Levoči s hrou Kersceňe na paropka. V Levoči náhodou prítomný Martin Ťapák sa rozhodol z tejto scénky urobiť film, aj ho roku 1975 natočil, nazval ho Z chlapčeka vojak, za ktorý v Dubline na súťaži dostal druhú svetovú cenu.

V roku 1986 sa skupina predstavila až s dvomi hrami, hra Voľene čeľedneho pretstavenstva a F karčme. O rok neskôr to bola hra Herdi parobek.

Vo Východnej v roku 1972 a 1986 vyhral kriviansky tanečný pár celoslovenskú súťaž v párových tancoch a v roku 1992 súťaž v sólových tancoch.

Tance, ktoré tancovala a tancuje sú z dedín povodia hornej Torysy (od Sabinova po Brezovicu nad Torysou). Najoriginálnejšie však pochádzajú z obce Torysa a Krivany.  Boli to sólové mužské tance olafska, zbijana (terkač), baśistofska, stupana. Kriviansko-toryská skupina tancovala 29 miestnych tancov. Keď v roku 1992 dr. Stanislav Dúžek CSc.  z Hudobného ústavu SAV z Bratislavy ohlásil nahrávanie krivianskych tancov na magnetofónové kazety, Lazorík im ich pripravil  a so spevákmi nacvičili 92 tancov. Nakoniec pán Dúžek z Krivian nahral a vydal 18 tancov (kazety mali názov Slovenské ľudové sólo a párové tance). Niektoré tance mali špecifické názvy a niektoré sa tancovali a rozkazovali iba na začiatočné slová piesne. Na niektoré noty sa nespievalo, iba tancovalo.

Párové tance, ktoré tancovala tunajšia folklórna skupina:

Ej, treba bi, treba bi dobri korbač na babi (polka);

Hopsasa, pan kertis, jag oňi śe maju (mazurka);

Ulapila blichu na holej rici;

Kuri krik;

Suche draški poľivajce, ňej śe teľo ňekura!;

Vźal som sebe mladu ženu, gazdinečku herdu;

Ňedaľeko śľifka śľifki povedala matka dzifki;

A tam  dolu na doľine, hopcup čupajda;

Ket som rubal breźinu, indrumbombom, šajdrumbombom...;

Joj, mamo, cośka me volalo (Doľinska);

V Ľubotiňi na valaľe jahoda (Ľubotiňski čeňč);

Hore dvorom na koňičku za dražečku s frajirečku;

Ej, visoka jedľička široki veršek ma;

Kebi ňe ta čarna vrana, śedzeľi bi chlopci doma (šnelpolka);

Ej, ľubujže me, ľubuj, ked me maš ľubovac (rovna polka);

Moja žena sukeň ňema, aľe budze mac (ceperpolka);

Rospolka z Torysy;

Grosi-gros  (remeselnícky tanec z Lipian);

Uvidziš, uvidziš (krucena).

Zo sólových mužských tancov sú to:

Zbijana-terkač, bačovský tanec;

Baśistofska, bačovský tanec;

Krivačka, bačovský tanec;

Jakubjanska polka, bačovský (pokutový) tanec;

Ofči zdich, bačovský tanec;

Olafska (Kolo vodi, kolo vodi...);

Medzvecku, daj lapku!;

Stupana (Ľital ftaček popod dašek);

Verbunk (Ej, idze verbunk, idze hore Košicami).

Niektoré z týchto tancov v roku 1970 a 1980 nafilmovali pracovníci Umenovedného ústavu SAV z Bratislavy.

Dedinská folklórna skupina uprednostňovala rečové scénky, obrazy, či obrázky zo života tradičnej dediny, pretože hraný folklórny obraz obsahuje naraz takmer všetky dramaturgické zložky – ľudovú rekvizitu obyčajne so svojráznym prostredím, obradnú rýmovanú či prirovnaniami a prísloviami pretkanú reč, zvykoslovnú udalosť, nejakú zručnosť, výrobný pracovný úkon či kumšt, zo života zápletku, osud, šťavnatý žart, fígeľ, iróniu, výsmech a k tomu kroj, spev, hudba a tanec. Podľa Lazoríka sa každá životná situácia či udalosť zo starej dediny dá preniesť na javisko, lebo bola komentovaná, keď už ničím iným, tak aspoň vzácnym archaickým nárečím, tradovaným príslovím a životnou skúsenosťou predkov.

Krivianska folklórna skupina od začiatku svojho vzniku svoje programy nacvičovala v miestnom Bornemiszovom kaštieli. Pre prebiehajúcu renováciu kaštieľa v 80. rokoch   nacvičovali na amfiteátri, v bývalom kantorskom dome pod kostolom, v bytoch jednotlivých členov, v Toryse v sále kultúrneho domu, a v lete hocikde na rovnej ploche.

S členmi kriviansko-toryskej folklórnej skupiny bolo, okrem filmovania Akadémiou vied, natočených 7 filmov: Krivianske veselie (1972), Križovatky (1973), Na lúke (1974), Traja pamätníci (1977), Ofči zdich (1977), S chlapčeka vojak (1975), Ej, ovce moje, ovce (1976). Rozliční režiséri dotvárali svoje folklórne filmy, pásma, a to veľmi často s krivianskou skupinou.

Počas týchto rokov činnosti folklórna skupina vystupovala okrem okolitých obcí na všetkých známych festivaloch vo Východnej, Detve, Strážnici, Svidníku, Rakovci, Michalovciach, Levoči, Červenom Kláštore, Spišskom Podhradí, Kamienke, Trebišove, Raslaviciach, Bratislave, Košiciach, Nitre a podobne. Skupina prispievala do svetovo jedinečnej tzv. hudobnoslovnej fresky Viliama Grusku Tichej krásy vo Východnej.